Recept na pokazený život.

24. října 2016 v 11:37
Chodím sem, len keď sa cítim na dne. Vtedy sem prídem napísať ako to dno vyzerá tentokrát.
Ok.
Všetky predstavy o svete sa mi rozpadli. Tie dobré. Moja rodina bola kedysi mojou jedinou istotou. Málokto mal takú harmonickú rodinu ako my. Ale všetko sa to pravdepodobne zmenilo pred šiestimi rokmi aj keď to tam bolo asi už dávno. Asi som nebola ešte na svete a bolo jasné, že to takto dopadne. Môj otec sa rozhodol piť. Celý život. A potom sa rozhodol podviesť moju mamu, lebo.. Lebo neviem. Ževraj ju nikdy nemiloval, ževraj nie je dobrá žena. Neviem. Vlastne viem. Je to zkurvený sebec, ktorý je momentálne na dne. Spal u mňa priateľ a okolo polnoci sme museli mojho na mol ožratého otca dostať z jarku, kde to pichol s autom.Lebo je vpohode jazdiť opitý a ešte viac na služobnom aute. O tom, že dostal defekt a úplne zničil gumy nehovorím... A čerešnička je, že odvtedy sa stále udržuje v hladinke. Aby mohol zaspať v noci, lebo on vie aký je, ako všetko dodrbal. Pre mňa je úplne zvláštne, že som si myslela že je iný. Môj otec nie je toto, čo je z neho teraz. Úplna troska. Alkoholik. Ktorý sa odmieta liečiť.

A potom je tu môj vzťah. Neustále ma prenasleduje pocit, že on nie je ten pravý. Ale neviem to naisto. Stále o tom rozmýšľam. Je mi s ním dobre, ale nepriťahuje ma fyzicky. A to je prúser. Ale je t najlepší chlap pod slnkom. Urobil by pre mňa asi všetko. Veľmi mi pomohol. Ale ja si stále neviem predstaviť, že by sme boli spolu celý život.

Nevadí. Celý môj život je ... ani neviem čo. Každým rokom mám pocit, to je horšie. Neprichádza nijaké zlepšenie, nijaká nádej na niečo lepšie. Toto je to čo si zaslúžime? Ja, mama, brat..?

Končím.