So whatever.

31. ledna 2014 v 14:14
Chcem vám len povedať, že život je nádherný. Zrazu to vidím úplne jasne. Vidím aký zázrak je život.
Ako mi v minulosti chýbal. To zapálenie, to čo mám v mysli teraz. Ale teraz cítim ako mi žilami prúdi krv a aké je skvelé byť na tomto svete. Aké krásne je slabé slnečné svetlo v tejto zime a vetre. Ako sa môžem zahľadieť do diaľky a videť niečo úžasné. A ja to vidím, že možné je čokoľvek. Cítim to v každom póre. Že šťastie môžete nájsť v úplných maličkostiach. Aké dokonalé je mlieko ktoré sa rozplýva v čiernej káve a zafarbí ho na hnedo. Alebo len vôňa kávy. Vôňa kníh, papiera... Obľúbenej voňavky. Milovaného človeka. Aké úžasné cítiť ozajstný život. Uvedomiť si všetky tie krásne veci, ktoré prehliadame a sústredíme sa na tie zlé veci a odmietame to krásne, čo nám ponúka Zem.
Môžem ísť kdekoľvek.
Stretnúť kohokoľvek.
Urobiť čokoľvek.
Usmiať sa na neznámych.
Pomôcť niekomu a vidieť ich úprimnú radosť a poďakovanie.
Môžem si užívať cestu domov z práce.
Môžem veriť, že raz pre mňa slovo práca bude niečo ako nadávka. Neviem či viete, čo tým myslím. Ale to je jedno. :)
Milujem prírodu. Zem. Presne takú akú je. Lebo nemilujem len prírodu ale aj tie vysoké budovy, cesty, rýchle autá, slnko odrážajúce sa v oknách obchodov a firiem s tisíc kanceláriami a ľuďmi, ktorí tam pracujú.
Vidím krásu aj v žemli kúpenej na autobudovej stanici.
Aj v dlhej ceste autobusom.
Aj v spontánnych rozhodnutiach.
Aj v tom, že obmedzovať sa je hlúpe.
V upečení perníku ráno.
(A konečne mi vyšiel.)
Viem, že život je dar. A milujem Titanic. Filmy. Ten jediný moment zaznamenaný v sekunde. Fotky. Zachytený okamih na fotke. Svetlo na tej fotke. Tváre, úsmevy, fakt ten jediný okamih. To je dokonalosť. Milujem prírodu natočenú na kamere. Dážď. Staré filmy. Hudbu. To ako sa mi robúši srdce pri Jessie J. To ako si prezerám jej fotky na jej instagrame a vravím si, že chcem byť ako ona.
Milujem jedlo. Milujem sladké. Chute. Rôzne a úžasné.
Milujem spánok, to keď sa pomaly ponáram do sveta snov. To keď moje telo prestáva vnímať okolie len upadá do vlastného sveta. Milujem teplo a slnko.
Usmiatych ľudí. To keď sa ja smejem.
Keď si toto všetko uvedomím v jednom okamihu, keď kráčam s fľašou mlieka domov.

Milujem túto pesničku a musí byť aj na tomto blogu.

A milujem jeho. A je mi jedno všetko to okolo. Chýba mi.
Myslím na neho a čakám na to kedy ho zase uvidím. A poviem mu, že to čo robí je úžasné.
Milujem ho. A nemám na to racionálny dôvod.
Len keď sa na neho pozerám cítim niečo čo sa nedá vysvetliť ale ťahá ma to k nemu strašne. Nemám na to dôvod. Jeho oči? Veľa ľudí ma také. Jeho pery? Nikdy som ich nepobozkala, neviem aké sú. Jeho úsmev? Sú aj krajšie, ale ten jeho vo mne aj tak ostane najdhšie. A to je krásne na láske. To ako neviete vysvetliť prečo, len s tým neviete prestať. A ja viem, že nezabudnem.

Jess.
A všetko najlepšie k včerajšim 30tim narodeninám môjmu mužovi. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lexi Lexi | Web | 3. února 2014 v 0:23 | Reagovat

Krásne napísané :) Krásne je z tpoho cítit pozitívum :) krásne sa to číta :)) len tak dalej ! :)

2 Me Me | Web | 4. února 2014 v 21:21 | Reagovat

Ukázal som ten článok L. Dala som ho do wordu a poslala mu to. A mi povedal, že uplne jak keby som to ja písala, čo potvrdzuje naše rovnaké myslenie Mici :D. Lebo presne ja sa tak cítim, tak sa snažím cítiť keď mi je blbo, pretože tie veci robia život životom, aj dva lyžičky cukru v káve a púpavový rajec, slnko ktoré sa odráža v čerstvo napadanom snehu :). A presne aj posledné dni sa tak cítim, že toto je život a je len jeden a je krásny a je hrozný a tak nejak to bolo aj v ps.milujem ťa. Pointa, že ho treba žiť a čo najčastejšie s úsmevom na perách :). Žiť a nie analyzovať. A je jasné, že k nemu patrí trápenie a slzy ale viac šťastia a radosti s toho života, vymačkať z neho všetko to krásne a na tie zlé chvíle čo najskôr zabudnúť, lebo je tu nehorázne množstvo možností, tých pekných vecí , ktoré sa ti to snažia vynahradiť. A fest sa mi páči aj ten koniec, s tým že ho miluješ. A som na teba hrdá. Strašne. Lebo keď vidím ten rozdiel ktorým si si prešlo behom rokov.. ešte dnes si pamätám aké články si písala, tie strašne depresívne, keď ťa život nebavil a keď si v ňom nevidela zmysel a keď ťa nič nebavilo a keď si prežívala a keď teraz čítam niečo také. Usmievam sa. Usmievam sa, lebo ma teší že sa tak cítiš Mici :). Strašne. Že si šťastnejšia ako kedysi.

3 Wild blonde* Wild blonde* | Web | 10. února 2014 v 13:32 | Reagovat

Ach. Zdá se mi to nebo jsem zase znovu objevila mou nejoblíbenější spisovatelku ???
Tak moc mi tvoje články chyběly.
A jsem tak šťastna, ze jsi šťastná. Přesně v těchto věcech to kouzlo taky vidím, jen jsem se je ještě nenaučila zvětšit na velikost, která by přestínila všechny moje smutky.
Ale jednou to zvládnu, fakt ! :)

Láska je krásná. Popravdě je krásná, i když je neopětovaná. Nutí člověka těšit se na další ráno.

Bože, jsem tak ráda, že jsem tě našla.

Wild blonde a.k.a. Innocent.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.