Strach verzus šťastie

23. ledna 2014 v 12:37 | Jess
Ty brďo, keď som sem prišla a uvidela, že posledný článok som písala pred 13 dňami, tak som tomu nechcela veriť. Zaujímavé ako mi čas ide rýchlo a zároveň pomaly, ako si uvedomujem len vďaka kalendáru, že pracujem len niečo vyše týždňa a predsa mám pocit, že som tam minimálne mesiac, a ako mám stále pocit, že som si už mala dávno na všetko zvyknúť, ale potom si zase uvedomím, že som tam hrozne krátko a mám právo byť ešte nie úplne vžitá s Bratislavou. Áno, zrazu úplne chápem relatívnosť alebo relativitu alebo čokoľvek času.
A čas ma tak trochu dnes serie, lebo ide hrozne rýchlo a ja už za štyri hodiny budem sedieť vo vlaku a pôjdem naspäť. A ja neviem. Neviem ani čo poriadne napísať, hoci sa toho deje až až. Len asi teraz nemám potrebu o tom písať, možno hovoriť, to áno. Hlavne už potrebujem slnko, more a veľa peňazí. Vlastne nie, teda áno, len v inom poradí. Peniaze, slnko a more. Zistila som, že mi totálne vyprchala angličtina, teda že si viem veľa vecí preložiť ale ak ide o komunikáciu v tomto jazyku tak som na tom dosť zle. A pomaly už aj zabúdam na španielske základy. Moja pamäť ma nemá rada, nikdy sme nemali dobrý vzťah a veľmi si prajem nad ňou jedného dňa zvíťaziť.
Objavila som taký úžasný antikvaritát úplne blízko môjho bytu (teda ak ho môžem volať môj, lebo vlastne ho nevlastním, som len nájomca). Včera som si tam kúpila úplne tenučkú knihu, len tak som ju otvorila, dve ženy sa v nej akurát rozprávali o mori a tak som ju zobrala, hlavne teda preto, že bola najlacnejšia akú tam asi mali a potom som ju cestou vlakom prečítala a pripomenula mi, že som kedysi naozaj milovala. Myslím tak ako asi dokáže len človek, ktorý nebol sklamaný, ktorý ešte nevedel, že nie všetky lásky sú naplnené a šťastné. Tá kniha bola trochu gýč, lebo sa tam mladý chlapík zabil kvôli bohatej kňažnej, ktorá jeho lásku ignorovala a pointa príbehu bola, že aké je vzácne natrafiť v živote na takú lásku, ktorá človeka úplne pohltí, že je ťažké nájsť niekoho v dnešnej dobre a možno v hociktorej, ktorý obetuje všetko pre lásku a je mu jedno ako veľmi bude trpieť. A to som si uvedomila, že raz v živote, keď som bola mladá a neprevrátená celou spoločnosťou a nepríjemnými okolnostiami, keď som svet videla ešte naivne (aspoň tak by to tvrdili všetci cynici) som sa naozaj tak veľmi zamilovala, že vlastné utrpenie mi bolo ukradnuté. A potom sa zo mňa asi stalo to čo som dnes. Držím si odstup, a veľmi si chránim vlastné vnútro pred cudzími zraneniami. Napriek tomu, že viem o čo prichádzam, ale vždy keď ma aj napadne, veď si choď za tým, čo cítiš (teraz hovorím o M.), ale úplne v sekunde ma umlčí hlas, že načo by to bolo dobré. (?!) Preto robím to čo robím a preto som kde som.
Zahodila som toto všetko, a sú okamihy, keď sa nesnažím potlačiť ten cit k nemu a keď ma to ide prevalcovať a keď si vravím, že s tým musím niečo urobiť... Ale nakoniec to vždy radšej umlčím a zameriam sa na iné veci. Aj keď ma hrozne potešilo, keď mi volal hneď prvý deň ako som dorazila do Bratislavy. Ale neverím tomu, že je možné aby z toho niečo bolo. Pre to aká som. A pre to aký je aj on. A viem, že sa má dobre, že urobil hrozné pokroky za rok, možno viac, že na sebe fakt makal a stále maká, že má plno pracovných úspechov a je určite šťastný (možno fakt zafungovali tie pozitívne afirmácie) a že je mu proste dobre tak ako je. Má okruh svojich priateľov, práca je pre neho koníček, a tak ďalej.
A potom je tu môj svet, moje skúšanie a odhodlanie, a ... Som na seba naozaj hrdá. Aj keď je milión vecí, ktoré by som mohla na sebe vylepšovať, a že tá práca ktorú robím nie je zrovna najvyššia méta, ale veď nemusím byť hneď manažérka sveta, však? Proste idem si svojimi krokmi, a prekonávam samu seba, lebo chcem byť lepším človekom, chcem na sebe pracovať a stavať si rôznym situáciám, lebo najhoršie je sa báť a neprekonávať stále nové méty. Šťastie nie je cieľ, ale cesta. A na tej ceste práve som.
Tento článok vlastne nemal byť vôbec o tomto, ale takto to nakoniec vypálilo, tak to tu nechám a možno nabudúce napíšem niečo viac o mojom vpodstate novom živote, kde je fakt všetko nové. A nové veci sú pekné. :)
Zatiaľ sa tu majte. ;)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.