How could you dance if no-one was watching? What would you do if you lost your beauty? How would you deal with the light?

18. března 2014 v 19:14 | Jess
Najskôr ma aj štvalo, že som odišla z bývalej práce, pretože som si k nej vytvorila istý vzťah a hlavne mi chýbalo to denno-denné stretávanie sa s ľuďmi, tá komunikácia s nimi a ten chod obchodu, ale po tom, čo som sa stretla s bývalými kolegyňami a potom čo mi povedali, som už neľutovala vôbec svoje rozhodnutie a aj keď bolo možno unáhlené, malo to tak byť, a urobila by som tak či tak. Skôr či neskôr. I love you when you're singing that song and..! A celkom irónia na tom všetkom je, že asi vyhodia manažérku, s ktorou som sa pohádala. :)

Myslíte si, že nemôžte niekoho milovať viac a potom ten niekto hrá vo filme Need for speed. Sedieť v kine a pozerať sa na ten film bolo maximálne úžasné. A keď sa tam objavil Kid, mala som chuť kričať od šťastia. Podľa mňa je dokonalý, v tom čo robí je naozaj naozaj dokonalý. Ukázal sa v inom svetle, v inej roli akej bol doteraz, nie len ako rapper, a mňa dostal. A celý film ma dostal, všetci tí herci, ten príbeh, všetko. Fakt som si priala, aby to neskončilo, aby som v tom kine mohla sedieť dlhšie a dlhšie ostať v tom svete. A keď bol záber na tie rýchle autá, cítila som sa akoby som v nich sedela a cítila som ten adrenalín. Milujem to. Proste...spojenie Cudi a rýchle autá, tomu sa hovorí dokonalé spojenie. :) Me gusta. :D A potom ísť na tumblr kde sú takí istí ľudia, ktorí ho milujú tak isto, to je best. :D Inak za asi pol rok mám na tumblr vyše 1000 followerov. Som na seba hrdá. :D


Myslím, že pre každého existujú takí ľudia, ktorí vám totálne sadnú. Alebo cítite, že s nimi musíte byť, že sa to nedá inak, milujete ich, máte ich naozaj radi a neviete to zmeniť, sú akoby vaša časť, ktorú ste stratili a len keď ste s nimi, je všetko akoby v rovnováhe alebo ani s nimi ani nemusíte byť, len stačí, že viete, že sú vporiadku, tak ste vporiadku aj vy. Pre mňa jednou touto časťou je Kid Cudi. A pri ňom to bola naozaj láska na prvý pohľad. A asi to znie celé šialene, ale je pre mňa naozaj dôležitý, aj keď je niekde ďaleko a nemá ani poňatie o tom, že existujem. Ale to čo mi dáva, to čo dáva všetkým je úžasné a pre toto ho milujem. Je pre mňa veľmi išpiratívny, lebo to nie je len nejaký rapper, ale je to človek ako každý a občas to čo hodí na twitter je také ľudské a vtedy si uvedomím, že bojuje s tým čo aj ostatní a je strašne dobrí. Aj minule, keď som sa pozerala na interviu s ním, videla som ako pracuje na sebe, ako chce robiť to čo ho baví a aj to robí...a jeho dcérka je pre neho všetkým. Ach, milujem ho, a to je celé.


A potom je tu on. A ja to cítim tak aj pri ňom, ale bojím sa o tom tak jednoznačne písať či hovoriť, lebo som si to myslela kedysi aj pri J.
Možno môj život vôbec nie je ideálny, ale som spokojná. Lebo v seba verím, lebo sa začínam mať rada, lebo sa kurva snažím zdokonaliť, snažím sa a to mi zatiaľ stačí. A vďaka tomu sa cítim slobodne. Dokážem povedať čo si myslím, dokážem byť viac sama sebou a byť viac úprimná. Sú to malé krôčiky, ale smerujú presne tam kde chcem aby smerovali. Cítim sa silnejšia, viem, že si preskáčem ešte veľa skúškami, ale viem, že to bude fajn.
A rozhodla som sa, že pôjdem do Ameriky na Kidov koncert. Alebo možno príde do Európy. :)

Teraz mi on pomáha dostať sa ďalej. Urobiť ďalšie kroky. Aj keď nie som úplne so všetkými krokmi stotožnená, ale viem, že ma to niekde posunie. A ja ho mám naozaj rada, ale potom keď sedím oproti nemu a kecáme o blbostiach, uvedomím si ako čakám viac a musím si priznať, že z jeho strany to tak nie. A vtedy to bolí, vtedy sa mám chuť stiahnuť do klbka a prestať komunikovať s okolitým svetom. Ale som rozhodnutá postaviť sa týmto pocitom. Na jednej strane sa mi nepáči ako si ľudia stavajú okolo seba stenu. Ako sa boja. Je to len o tom či je človek naplnený láskou a nič nečaká, ale ak je v tom strach, sebectvo alebo niektorý z týchto negatívnych faktorov, tak človek nenájde šťastie a všetky stretnutia s ľuďmi budú akési bolestivé. A bez citu, lásky, úprimnosti... Nedokážem to zatiaľ byť taká, ako deti, bezstarostná a veselá, len sa hrať so životom a smiať sa na vážnych tvárych ostatných, a dovtedy som si povedala, že aspoň načas sa utiahnem do ulity, aspoň na čas nenechám svoje city drať sa na povrch a kaziť mi dni, čas, ktorý s ním trávim. A hlavne nebudem čakať nejaké reakcie, budem myslieť hlavne na seba, lebo na tom nie je nič zlé, ide o sebalásku a tá je dôležitá pre každého. Zameriam sa na seba, budem na sebe makať, budem hľadať príležitosti na zdokonalanie sa. Nepáči si mi ako si na mne skúša to čo ho naučili. Lebo teraz to vidím, vidím do toho, a preto mu neverím. A rozmýšľam či jeho úsmev nie je len naplánovaný a nemá ho iba k niečomu dostať. A názor, že aj manželstvo je obchod je pre mňa bolestivý. Tak ho nechám len tak preplávať okolo mňa. Viac sa mi páči myšlienka z tej knihy čo čítam, že je to sen, ale ktorý vytvárajú dvaja, inak tú knihu by som dala prečítať každému a je jedno či má niekto krízu vo vzťahu, proste každému...aj keď veľa ľudí by ju nepochopilo. Ale to je jedno. Don't get too close..It's dark inside. Už ma nebaví ako ma ľudia brzdia v tom, čo som naozaj, ako sa snažia zo mňa urobiť to čo chcú oni, a ak nezapadám do ich obrazu, chcú ma meniť a prerábať, brániť mi byť sebou, ale takým ľuďom ďakujem pekne za ochotu, ale NO, thanks. :) (Naučte sa brať seba brať takéto akí ste a potom budete milovať aj ostatných takých akí sú.)

Napíšem si svojich 10 cieľov, budem menej myslieť na to čo si pomyslia iní, budem sa rozhodovať podľa seba a poviem čo si myslím. Buď ma milujte takú aká som naozaj, alebo nechajte tak. Nechcem byť viac niekým iným, lebo potom nepritiahnem k sebe to čo chcem NAOZAJ. A myslím, že strata priateľov je znakom toho, že sa meníme, že rastieme a nie vždy idú všetci s nami. A to je pochopiteľné.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.