i am flower and u are the sun, i need u so much more than u need me
22. dubna 2014 v 21:40Komentáře
Prepáč mi za pravdepodobne istotne drzo vyznievajúci komentár, ktorý píšem ale prefackala by som ťa! Ale len kvôli tvojmu dobru, pretože to čo si vyššie napísala je skepsa ako hovado a v podstate je to strašná kravina. Nechcem sa vysmievať tvojmu vnútru a pocitom a ani nejdem hovoriť, že sa tak nemôžeš cítiť, pretože na to všetko máš určite právo... Zmier sa však s tým, že ty naozaj niektoré veci nemôžeš zmeniť, nemôže ich zmeniť nikto. V jednej knihe a aj filme sa hovorí, že život je séria okamihov, nechaj ich plynúť. Píšeš, že nemôžeš zmeniť svojho otca ani to, že zomiera tvoja starká. Nie nemôžeš, no môžeš to prijať a snažiť sa vytrieskať maximum čo sa ešte vytrieskať dá. Užívaj si čas so starkou, kým ešte môžeš, potom si budeš zbytočne trieskať hlavu. Nesnívaj o veciach, ktoré meniť nemôžeš ale zameraj sa na niečo, čo sa zmeniť ešte dá. Skús nájsť niečo, čo ťa teší. Máš pocit, že by si mohla utekať aj do západu slnka? tak utekaj, možno budeš ďalší Forest Gump, jednoducho sa nenechaj pohltiť tým zlým. Snaž sa na všetkom nájsť niečo dobré. V každom dni sa nájde aspoň jedna malá somarina, ktorá dokáže človeka rozosmiať a uvedomiť si, že ten život nie je tak strašne nahovno ako sa často zdá a nie je nahovno 24/7. Nikomu sa nedá veriť, a to je prosím ťa čo za bullshit?! To že si ešte nikoho takého nestretla neznamená, že nik taký neexistuje a prepáč, ale mám pocit, že ty hľadáš v živote niečo dokonalé, také však neexistuje a ty by sa s tým mala zmieriť. Prestaň sa tak veľmi porovnávať s postavami filmov a seriálov, nie sú reálne a ak sa ti aj zdá, že sa s nimi stotožňuješ a ste si podobné, tak sa aspoň pouč z tých sprostých chýb, ktoré im napísal scenárista a vyhni sa tomu. Naozaj sa skús na svet pozrieť aj cez iné ako sivé sklo a uvidíš, že to bude dobré. Dni však nikdy nebudú perfektné a v istých chvíľach sa to zrúti, to vždy sa niečo postaviť a to hovorím z vlastnej skúsenosti. Ospravedlňujem sa, ak som ťa urazila alebo niečo podobné...
....Zakaždým, keď prídem na tvoj blog a prečítam si nejaký tvoj článok, tak pozerám celá vyjavená, že to nie je možné, že mi je niekto tak podobný...že má niekto tak podobný ponímanie sveta a seba...napadne mi vždy tak veľa myšlienok a slov, že nakoniec nenapíšem nikdy nič :D ...ale tento raz mi to nedalo...taktiež je mi na grcanie z tohto neúprimného sveta...a povedala som si, že stačilo...že to už nemienim podporovať...práve preto teraz píšem...vždy som si myslela, že by bolo trápne a šialené ti napísať..ale fakt chcem, aby si vedela, že nie si jediná na tomto svete, sú ľudia ako ty aj keď o nich nevieš :) (no teraz už vieš :D) ...a nechcem, aby si sa cítila kvôli tomu blbo a osamotene, lebo ja ten pocit tiež veľmi dobre poznám...(hááá, teraz sme dve osamotené bytosti :D ) ........no a tak mi napadlo, či mi nechceš napísať na mail...asi je to psycho, keď si myslím, že sme nejako prepojené :) ...a nejdem už kecať, lebo to by som tu písala viac, ako ty si napísala za celý článok :D ....proste mi už napíš o všetkom, čo ti napadne, hocijaké blbostičky alebo aj vážnosti :D :) ..aj keď písať cudziemu človeku je risk...no risk je zisk ;) ...niekedy nás v živote čakajú milé prekvapenia, oujeeee :) ...a keď aj nenapíšeš, tak ti prajem, aby si sa mala úplne úžasne a verila si, že dokážeš veci, o ktorých teraz pochybuješ...a nájdeš konečne ľudí, ktorí ťa poriadne docenia :) ...lebo takých skvelých ľudí ako ty je na svete ozaj málinko.. (bože, aj tak som sa rozkecala, ups :D )