I need let you go.

3. dubna 2014 v 21:46 | Jess
"It doesn't matter what I do,
or what i choose...
I'm what's wrong!
and there's nothing I can do about it.
If I'm not hurting myself I'm hurting everyone around me. I'm broken! ..."


Toto povedala Debra. V jednej časti seriálu. Vtedy mi z toho prišlo naozaj ľúto. Podobne som sa cítila, keď som po ďalší krát v niečom zlyhala. A možno som nezlyhala, len som si asi prvýkrát nenechala skákať po hlave a urobila som krok, aby to skončilo. Nenechám si ubližovať od iných . A to nie je zatrpknutie, ale sebaúcta a zdravý rozum.Ale každému sa všetko vráti, a mňa to núti škodoradostne sa usmievať. Chňa.:) (tú čupku, kvôli ktorej som odišla, vyhodili)


A potom celá tá vec s ním. Keď ste zamilovaný...keď chcete veriť tomu, že aj ten druhý je do vás zamilovaný, vtedy uveríte svojim výtvorom v hlave, ktoré vás dokážu presvedčiť naozaj o nemožnom. Neskutočnom. Je to ako o tom odraze vašej lásky v jeho očiach. Ale potom príde zrazu to precitnutie. Ako blesk z jasného neba, zrazu to viete. Že celé je to bullshit. Je to fatamorgána. Sen. Spätne to všetko vidím oveľa reálnejšie a to len vďaka tomu, že teraz som sa vydala cestou akou on pred dvomi rokmi. A teraz to vidím. Ako každé naše plánované stretnutie bol iba jeho plán, jeho práca, jeho skúšanie si veci, ktoré sa naučil v praxi. Nič viac. A potom som tam ja, tá naivka, ktorá si z jeho viet vytvárala to čo chcela. Ale dnes ma už napadá milón vecí, ktoré povedal, a ktoré jasne kričia, že moja drahá, si naivná a hlúpa a hlavne...že tam nie je nič také ako láska. A toto som si potrebovala uvedomiť. Aby som sa mohla spamätať a pohnúť ďalej. Proste sa zbaviť toho celého...ako to nazvať...nevedomosti...očakávania... Je to akoby som odhodila závažie, ktoré mi nedovolilo na všetko kašlať, na to ako sa na mňa pozerá, ako ma berie,... Dáva mi to slobodu a možnosť byť sama sebou. Netŕpnuť pred ním a vidieť v každej hlúposti prejav lásky. A to mi dovolí urobiť túto vec. Vidieť len svoj cieľ a prepracovať sa k nemu bez strachu. Ísť si len za tým a nič viac. Žiadne citové záležitosti ako doteraz.
Oukej.
Lebo ja som zvyknutá na to byť sama. Ako povedal Kid: Listen good: I don't need nobody.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Wonnie Wonnie | Web | 4. dubna 2014 v 11:44 | Reagovat

Škodoradostné nadskakovanie do výšky :D yeeeah *highfive*. Aspoň niekde ešte existuje bumerang :D. Inak to s tým odrazom lásky, je to pravda, často krát vidíme len ten odraz našej lásky a necháme sa tým zmiasť mysliac si opak. A chce veľa času kým konečne vytriezvieme. Tie znaky k nám chodia často, naozaj často ale mi ich odmietame až dokiaľ zrazu presne ako hovoríš, ako blesk z jasneho neba príde jeden znak, ktorý od tých ostatných nebude ničím odlišným ale nám dojde že to nemá význam. Len to chce všetko čas, žiaľbohu. Čas na to, aby sme  si to uvedomili a priali že to je tak. Lebo aj ked to vieme celé tie mesiace či roky, chce to čas aby sme sa k tomu aj postavili tak ako to je.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.