Září 2014

Dúfam, že odchod je radostný a že sa sem už nikdy nevrátim.

20. září 2014 v 15:41
Myslela som si, že už nikdy nenapíšem článok. Lebo aj keď som mala plno myšlienok, nikdy som ich nenapísala.
Ale teraz,,,,
To kurva viem. Že toto je fucking true.
A ja s tým nemôžem nič urobiť.
Mal na výber. Vybral si ju.
Ju.
S ňou ide na oslavy, s ňou trávi piatkové večery, s ňou sa ochytkáva a neviem čo všetko.
Vybral si ju a je to proste tak.

A ja som ako taká piča čakala. Dúfala. V niečo.
Domýšľala si a hľadala niečo viac.
Ale nič tam nie je.
Lebo činy hovoria o tom čo chce človek naozaj.
A on si vybral.
Odišiel z kancelárie. Išiel pre ňu. Meškal. S ňou išiel partyovať. S ňou išiel domov.
Do nej jej zamilovaný alebo čo.
S ňou si niečo buduje.
S ňou to zaškatuľkoval.
Na ňu hrá frajera.
Ju môže oblbovať rečami a vykresliť sa ako dokonalý.
Lebo ona ho nepozná a lebo nevidí do neho.
Ale ja som už stratila o ňom predstavy dokonalého muža.
Je to sraľo.
A chcem aby mi to bolo všetko uprdele tak ako doteraz.
Aby sa ma to nemohlo dotknúť. Tie jeho pičoviny.

Som silná. toto jediné viem.

A viem, že to čo robí je len únik.
Ale to ma len utvrdilo v tom, že sa nedokáže na seba pozrieť a uvidieť pravdu. Ostane radšej tým kým chce byť pred ostatnými. A potrebuje si svoje ego dobyť. Chúďa dievča.
Postupne zistí, že hm...
A potom si nprídu na meno, lebo to tak už chodí.
Ale vo mne niečo zlomil.
Preto píšem tento článok.
Lebo cítim že ma to škrie a že ...
Chcem pred tým ujsť. Odídsť. Utekať kým nebudem stačiť s dychom a kým slnko nezapadne úplne za obzor.
A ja sa budem vedieť nadýchnuť bez tej bolesti vo vnútri.
Všetko odíde s každým výdychoch. Budem sa cítiť lepšie.
A budem sa smiať.
A vedieť, že svet na mňa ešte len čaká.

Oh, vďaka.
Aspoň viem, že je debil, a už nemusím s ním strácať čas.
Dokázala som to!
Dokážem s ním byť len tak a ...A o to presne išlo. Všetko to prešlo, len tým, že som sa tomu postavila.
A teraz je na čase smerovať ďalej. Až ku hviezdam. :-)