Ľudia vo svojej naivite veria, že dokážu ľúbiť nesebecky.

12. listopadu 2015 v 19:56
Snažím sa niečo napísať. Už fakt neviem ako sa to robí.
Nie je to tak, že by som vedela toho napísať veľa .

Môj otec je alkoholik. Sedí v obývačke a mĺkvo pozerá do televízie opojený alkoholom, lebo bez neho nevie žiť. Nevie prežiť v tomto svete bez toho aby si niečím nepomohol. Je to slaboch. Stavia sa k problémom ako slaboch.

Môj najlepší kamarát mi povedal, že ma stále ľúbi. Lebo predtým sme spolu chodili a potom sme sa dohodli na kamarátstve aspoň som si myslela, ale on zrazu, že dúfal, že sa k sebe vrátime, ale ja to tak necítim a vyhovovalo mi kamarátstvo s ním, ale vidím, že sa nevie z toho dostať, a to som nechcela náš kontakt prerušiť. Smutné.

Zranila som ho, lebo som sa na hosteli vyspala s chalanom, ktorého som poznala dva dni. No a čo? Bol to super zážitok a urobila by som to zase. Som slobodná, mladá a chcem žiť. Ale zase viem ako chutí zlomené srdce. Trpko.

Naučil ma to naposledy poliak. Povedala som si, že nebudem hľadať iného, že nech sa stane čokoľvek s týmto človekom to prekonám a to som ho poznala len cez písmenká. Ale poznáte to, scenár tisíckrát napísaný podľa skutočných udalostí...z úžasného chlapa sa stane sráč. Začne sa tváriť, že vás nepozná alebo čo to vlastne robí a ukameňuje vás konverzáciami s inými babami. A vy sedíte ako kôpka nešťastia a pýtate sa, že ako ste mu ublížili, že vám on takto ublížil? Ale odpoveď nedostanete. Len sa jedného dňa, po dlhom čase prestanete pýtať.

Lebo budete chcieť byť šťastná.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.