Všeobecné dobro.

17. listopadu 2015 v 9:36
Jediné čo ma momentálne baví je čítať o Harrym Hole. Má totiž pravdu, život je nič iné len tlmenie bolesti.
Ráno hneď zamierim na tumblr a v kútiku duše dúfam, že poliak mi napísal. Vlastne keď sa logicky nad tým zamyslím, tak v tom nevidím zmysel, ale robím to aj tak. Denne sa sklamem. A denne beriem tabletky na moju chorú hlavu. Lebo to je môj spôsob tlmenia bolesti. Bez nich by som nevedela byť medzi ľuďmi.
Presne takýto je život. Niekto pije, niekto cvičí, niekto berie tabletky, niekto húli, len aby prehlušil tú bolesť v sebe.
A toto je život? Kedysi som usilovne hľadala zmysel. On neexistuje. Všetky tie knihy... Fakt som snažila, verila som v lásku, ale už to pomaly ale isto odchádza. Neverím na to. Život je nič iné len bolesť. A mňa to už nebaví, nebaví ma hrať túto hru alebo čo to je. Umrieť podľa mňa znamená vyslobodiť sa z tohto. Možno to veľmi prežívam, ale keď sa teším, tak potom príde neskutočná rana. Taká, ktorú ledva ustojím. Tak neviem. Stratila som chuť a odhodlanie byť dobrá a snažiť sa pre nejaké všeobecné dobro. Milovať všetkých, počúvať keď to potrebujú, súhlasiť so všetkým, nehovoriť nie... Seriem to. Včera sme sa snažili s J. napraviť naše kamarátsvo, išli sme na výlet. Možno to pôjde, ale uvedomila som si, že ja by som sa k nemu nemohla vrátiť ani keby bol asi posledný muž na zemi. On si myslí, že je to pre výzor, ale nie. Je to pre tie kokotiny čo rozpráva, a je hlúpy. A vkuse rozprával o sebe, všetko otočil na seba a na tie sračky ktoré sa snaží vsugerovať aby prekonal toto obdobie.
A aj tak nechcem vzťah. Nechcem pri sebe žiadneho sráča, ktorý najskôr bude vyzerať dokonale a potom to známe bum. Fuck yoooou!!!
Jediné čo ma baví je cvičenie, čítanie Nesba a rozmýšľanie a pripravovanie na podnikanie. Aj o týždeň idem do Bratislavy na nejaké prednášky a teším sa na to. Toto ma baví.
Ale v citoch a sračkách okolo toho už nevidím žiadny zmysel. A stal sa zo mňa skeptik. Chcem len udierať do boxovacieho vreca. Nič viac. Tak dlho kým by som nestačila s dychom a unavená by som nepadla na zem.

Bodka.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Gil Gil | Web | 17. listopadu 2015 v 10:06 | Reagovat

♥ Hodně štěstí... ať odhodlání neztratíš a ať se ze všeho krušného dostaneš. V životě nejde mít všechno stále jen krásné a lehké, i ty boje stojí za to, nakonec něco pozitivního přinesou. Já si teď velmi vážím i těžkých časů, které jsem zažila, protože mě něco naučily, co mi celý život pomáhá.
A myslím, že nestojí za to, ztratit odhodlání být dobrý a žít pro ostatní - vždyť co dobrého by to vlastní osobě i ostatním mohlo přinést? Kdyby se takto rozhodl každý člověk v historii, je to tu peklo. Ale nerozhodl. Milion dobrých lidí pro nás pracovalo a my z toho teď těžíme. Máme zdravotnictví, demokracii, duchovní nauky vedoucí ke štěstí, docela fungující zemi, čteme, chodili jsem do školy... každý to nemá.

2 Gil Gil | Web | 17. listopadu 2015 v 10:07 | Reagovat

Dobré i zlé - co nás potká, o tom rozhodujeme sami, je to naše karma, kterou jsme si vytvořili.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.