Prosinec 2015

Niečo vo mne chce viac.

15. prosince 2015 v 17:12
Náhody neexistujú. Teta na úrade práce si sadla oproti mne a so širokým úsmevom mi oznámila, že najbližšie donesiem svoj životopis. A ešte predtým ho pošlem na nejakú ponuku práce. Dobre. Tak som si doma sadla za notbuk. A zrazu to tam bolo. Írsko. Živočíšna výroba. 11 eur v hrubom. Tak no. Môžu tu byť isté pochybnosti. Čo mám akože ja spoločné so živočíšnou výrobou? Ale potom veľkým napísané - PRAX NIE JE NUTNÁ. A bolo rozhodnuté. Včera večer som im poslala životopis. Dnes mi teta od nich volala, že či ho môžem poslať aj v angličtine a že teda viem angličtinu na úrovni mierne pokročilý. A ja, že uhm. Lebo tak čo je v životopise, to je sväté. Ale k tomu sa ešte dostanem. A potom sa ma pýta, že som nikdy predtým nerobila so zvieratami, že prečo chcem teraz. A ja som jej to podala na podnose, že doteraz som vysedávama v kancelárii a som z toho vedľa, totálne, potrebujem fyzickú prácu. A Írsko je moja srdcová záležitosť. Som dodala. Nie presne tak ale podobne.
Tak ona tiež samé uhm, áno, uhm. A koniec rozhovoru. Ok. Tak jej pošlem ten životopis. Muhahá.
A to sa dostávam k tej angličitine. Myslím si, že rozumiem anglicky, ale neviem rozprávať. Viem, ale nie mierne pokročilo. Skôr iba mierne. Keď som teda položila telefón, tak som sa začala veľmi smiať, lebo to bola lepšia možnosť ako začať plakať. Lebo teta mi ešte oznámila, že môj životopis odprezentuje zamestnávateľovi a že potom bude pohovor cez skype alebo telefonicky.
Takže vec sa má takto. Poslala som tam životopis, ale čas ma naučil, že ak by to nebolo pre mňa, tak by sa mi neozvali. Proste by to zaniklo v prázdne. A ja by som aj zabudla, že som vôbec niečo skúšala. Takže je to príležitosť.
Nie ujsť. Nechcem už utekať. Mám sa dobre, aj keď som si za posledné dni prešla peklom. Zistila som, že ľuďom sú ľudia ukradnutí. Je im jedno ako sa cítim, aký je môj zdravotný stav. Jediné čo potrebujú je, aby oni boli ok. Tak som sa rozhodla, že všetko budem už robiť len pre seba. Že sa zbavím toho emocionálneho ja, čo prežíva všetko tak intenzívne. Ak by som mohla, tak už nikdy by som nechcela žiaden záchvev citu.
Tak som všetko nechala ísť, lebo moje naivné ja zomrelo. Prestala som byť idealistkou. Snažím sa prestať, tak ako povedal Nick v New Girl, byť najhorším typom človeka. 'Som mŕtvy vo vnútri ,ale stále dúfam, že sa stane zázrak, že aj keď viem, že všetko je bulšit, ale stále dúfam, že sa to jedného dňa zmení.' Tak nejak to vo veľmi voľnom preklade povedal. Ja som taaaaak hrozne chcela veriť v dobro, v to, že dobré skutky sa vyplatia, ale zistila som, že nakoniec nemám nič. Že to dobro a viera v ľudí mi bola nahovno. Že svet nikdy nebude to dokonalé miesto na život, kde sa všetci budú mať radi a kde sa budú diať len pozitívne veci. Život je o tom, že raz je dobre a raz zle. A je plný bolesti.
A tým, že tu nemám nič, tak nemám ani o čo prísť. Nič tu nenechám, iba svoju rodinu a domov, čo mi bude chýbať, ale vlastne...ešte nikde nie som.
Tak sa idem drviť angličtinu, aby som vypotila aspoň pol slova.
A nedovolím úzkostiam a depresii, aby ma úplne odrovnala. Aby ma okradla o život. Aby mi nedovolila ísť za tým, čo chcem. Už mi zobrala dosť. Stačilo.
Jediný spôsob ako dosiahnuť to, čo nedokážeme, je ísť a urobiť to.
Ak budem musieť zase letieť lietadlom...dobre stop. Ešte sa nič nedeje.

Šťastné a Veselé

7. prosince 2015 v 20:23
Niekedy je nutné padnúť na samotné dno. Niekedy sa inak nedá.
Čochvíľa sú Vianoce, a ja som z toho viac znechutená ako potešená. Už dávnejšie tieto sviatky stratili čaro.
No a práve ja som padla na to dno. A práve teraz cítim, že sa to jednoducho muselo stať. Iba tak sa môže zo mňa stať nový človek. Iný.
Stále mám divné sny. Minule som letela v lietadle, z ktorého sa odtrhol predný kus a horiaci odletel dole. Alebo som v hoteli kde je veľa schodov a ja sa z neho neviem dostať. Alebo je naša záhrada plná zajacov, ktoré po nás skáču a chcú z nás vycucať život.
Predstavte si, že si zlomíte nohu po ktorej vám ešte prejde kamión a potom si na ňu sadne stodesať kilový človek a vás to tak hrozne bolí, je to taká bolesť, že skoro odpadnete, ale neodpadnete, lebo si musíte tú bolesť prežiť. Tak toto som ja nedávno cítila, ale na hrudi. Takú bolesť, že som ležala na posteli, moja mama ma držala a ja som plakala, že už nevládzem. Ale nepovedala som to nahlas. Že mi je tak zle, že som si vtedy prvýkrát v živote naozaj priala zomrieť. Tak veľmi to bolelo.
A ten pád na dno je balíček. Obsahuje to, že odídete z práce, lebo ste na tom tak zle, že tam nevládzete ani sedieť. Akákoľvek interakcia s ľuďmi vás bolí tak, že sa to nedá vydržať.
Pre mňa svet už dávno stratil zmysel. A keď nad tým tak rozmýšľam, tak za to môže práve dnešná doba. Fakt, že na internete môžem do piatich minút nájsť čokoľvek chcem. Všetky tie knihy, ktoré som čítala ma doviedli k tomu, že už nič nedáva zmysel. Padla som.