Niečo vo mne chce viac.

15. prosince 2015 v 17:12
Náhody neexistujú. Teta na úrade práce si sadla oproti mne a so širokým úsmevom mi oznámila, že najbližšie donesiem svoj životopis. A ešte predtým ho pošlem na nejakú ponuku práce. Dobre. Tak som si doma sadla za notbuk. A zrazu to tam bolo. Írsko. Živočíšna výroba. 11 eur v hrubom. Tak no. Môžu tu byť isté pochybnosti. Čo mám akože ja spoločné so živočíšnou výrobou? Ale potom veľkým napísané - PRAX NIE JE NUTNÁ. A bolo rozhodnuté. Včera večer som im poslala životopis. Dnes mi teta od nich volala, že či ho môžem poslať aj v angličtine a že teda viem angličtinu na úrovni mierne pokročilý. A ja, že uhm. Lebo tak čo je v životopise, to je sväté. Ale k tomu sa ešte dostanem. A potom sa ma pýta, že som nikdy predtým nerobila so zvieratami, že prečo chcem teraz. A ja som jej to podala na podnose, že doteraz som vysedávama v kancelárii a som z toho vedľa, totálne, potrebujem fyzickú prácu. A Írsko je moja srdcová záležitosť. Som dodala. Nie presne tak ale podobne.
Tak ona tiež samé uhm, áno, uhm. A koniec rozhovoru. Ok. Tak jej pošlem ten životopis. Muhahá.
A to sa dostávam k tej angličitine. Myslím si, že rozumiem anglicky, ale neviem rozprávať. Viem, ale nie mierne pokročilo. Skôr iba mierne. Keď som teda položila telefón, tak som sa začala veľmi smiať, lebo to bola lepšia možnosť ako začať plakať. Lebo teta mi ešte oznámila, že môj životopis odprezentuje zamestnávateľovi a že potom bude pohovor cez skype alebo telefonicky.
Takže vec sa má takto. Poslala som tam životopis, ale čas ma naučil, že ak by to nebolo pre mňa, tak by sa mi neozvali. Proste by to zaniklo v prázdne. A ja by som aj zabudla, že som vôbec niečo skúšala. Takže je to príležitosť.
Nie ujsť. Nechcem už utekať. Mám sa dobre, aj keď som si za posledné dni prešla peklom. Zistila som, že ľuďom sú ľudia ukradnutí. Je im jedno ako sa cítim, aký je môj zdravotný stav. Jediné čo potrebujú je, aby oni boli ok. Tak som sa rozhodla, že všetko budem už robiť len pre seba. Že sa zbavím toho emocionálneho ja, čo prežíva všetko tak intenzívne. Ak by som mohla, tak už nikdy by som nechcela žiaden záchvev citu.
Tak som všetko nechala ísť, lebo moje naivné ja zomrelo. Prestala som byť idealistkou. Snažím sa prestať, tak ako povedal Nick v New Girl, byť najhorším typom človeka. 'Som mŕtvy vo vnútri ,ale stále dúfam, že sa stane zázrak, že aj keď viem, že všetko je bulšit, ale stále dúfam, že sa to jedného dňa zmení.' Tak nejak to vo veľmi voľnom preklade povedal. Ja som taaaaak hrozne chcela veriť v dobro, v to, že dobré skutky sa vyplatia, ale zistila som, že nakoniec nemám nič. Že to dobro a viera v ľudí mi bola nahovno. Že svet nikdy nebude to dokonalé miesto na život, kde sa všetci budú mať radi a kde sa budú diať len pozitívne veci. Život je o tom, že raz je dobre a raz zle. A je plný bolesti.
A tým, že tu nemám nič, tak nemám ani o čo prísť. Nič tu nenechám, iba svoju rodinu a domov, čo mi bude chýbať, ale vlastne...ešte nikde nie som.
Tak sa idem drviť angličtinu, aby som vypotila aspoň pol slova.
A nedovolím úzkostiam a depresii, aby ma úplne odrovnala. Aby ma okradla o život. Aby mi nedovolila ísť za tým, čo chcem. Už mi zobrala dosť. Stačilo.
Jediný spôsob ako dosiahnuť to, čo nedokážeme, je ísť a urobiť to.
Ak budem musieť zase letieť lietadlom...dobre stop. Ešte sa nič nedeje.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mirka. Mirka. | Web | 26. prosince 2015 v 9:28 | Reagovat

Tak teda držím palce, nech to vyjde :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.