Šťastné a Veselé

7. prosince 2015 v 20:23
Niekedy je nutné padnúť na samotné dno. Niekedy sa inak nedá.
Čochvíľa sú Vianoce, a ja som z toho viac znechutená ako potešená. Už dávnejšie tieto sviatky stratili čaro.
No a práve ja som padla na to dno. A práve teraz cítim, že sa to jednoducho muselo stať. Iba tak sa môže zo mňa stať nový človek. Iný.
Stále mám divné sny. Minule som letela v lietadle, z ktorého sa odtrhol predný kus a horiaci odletel dole. Alebo som v hoteli kde je veľa schodov a ja sa z neho neviem dostať. Alebo je naša záhrada plná zajacov, ktoré po nás skáču a chcú z nás vycucať život.
Predstavte si, že si zlomíte nohu po ktorej vám ešte prejde kamión a potom si na ňu sadne stodesať kilový človek a vás to tak hrozne bolí, je to taká bolesť, že skoro odpadnete, ale neodpadnete, lebo si musíte tú bolesť prežiť. Tak toto som ja nedávno cítila, ale na hrudi. Takú bolesť, že som ležala na posteli, moja mama ma držala a ja som plakala, že už nevládzem. Ale nepovedala som to nahlas. Že mi je tak zle, že som si vtedy prvýkrát v živote naozaj priala zomrieť. Tak veľmi to bolelo.
A ten pád na dno je balíček. Obsahuje to, že odídete z práce, lebo ste na tom tak zle, že tam nevládzete ani sedieť. Akákoľvek interakcia s ľuďmi vás bolí tak, že sa to nedá vydržať.
Pre mňa svet už dávno stratil zmysel. A keď nad tým tak rozmýšľam, tak za to môže práve dnešná doba. Fakt, že na internete môžem do piatich minút nájsť čokoľvek chcem. Všetky tie knihy, ktoré som čítala ma doviedli k tomu, že už nič nedáva zmysel. Padla som.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.