Viem, že buď všetko nechám tak alebo sa budem veľmi snažiť. Už teraz viem, že sa rozhodnem pre tú druhú možnosť, aj keď výsledok bude asi rovnaký. Ale nemôžem nič nerobiť. Potrebujem pre niečo žiť, niečo tvoriť. Nie len nemo pozerať na stenu. Po tomto víkende som si uvedomila, že keby prídem o svojho najlepšieho kamaráta, tak nemám nikoho. Ja som úplne zanedbávala ostatné vzťahy..a on je jediný komu dôverujem a s ktorým mám chuť tráviť čas a zdieľať myšlienky.
Môj život stojí za prd.
Jediné, čo potrebujem je nájsť si činnosť, pri ktorej zabudnem, že my life sucks.
Mici, napísala si že možno nechápeš a že by si to už nechala ísť. Tu je tvoja odpoveď. Nechápeš, že na neho myslím, lebo mi ublížil ale chápeš, pretože tu si ukázala že by to bolo rovnaké. Stratiť v podstate jedinú blízku osobu ktorú máš, to tebou otrasie a dlho, dlho si to nosíš so sebou vnútri. Aj keď ťa to už netrápi, aj keď tá najväčšia bolesť postupne odíde, ten človek, ktorého máš tak blízko, úplne tvoju hlavu neopustí. Dokial ho sovjim spôsobom niekto "nenahradí".
Každý potrebuje pre niečo žiť Mici. Nájdi to pre čo chceš žiť, stále nachádzazj nové a nové dôvody ak ťa tie staré začnú nudiť a vždy sa snaž. Nechať tak veci je len prázdne.