Samota

17. září 2016 v 20:17
Vonku je búrka a ja si sedím v izbe... Nenávidím tento pocit. Kedysi som sa takto cítila skoro stále. Veľkú časť základnej a časť strednej školy. A vlastne aj potom. Iba práca mi dokázala odohnať takéto myšlienky, takéto dni. Tie dni úplného prázdna.
Kid Cudi to povedal presne...Samota je hrozná vec. A pre mňa je samota od malička ten najväčší strašiak aký existuje. Mala som obdobie, keď som sa naučila byť sama so sebou. To chce čas, človek si nájde ten spôsob aby mohol existovať aj sám, ale odkedy mám priateľa som sa takto nezvykla cítiť. On vyplňal tie prázdne dni. Nikoho iného okrem rodiny som nepotrebovala. Ale on je teraz preč už desať dní a pre mňa je to horšie než som si vedela predstaviť.
Tieto nekonečné nudné dni, kedy sa ani lístok na strome nepohne. Neznášam dni keď čakám na večer a každá hodina plynie tak pomaly. Deprimujúce. Sedieť sám so sebou tak dlho a pýtať sa prečo.
Viete ja som si časo pripadala ako človek, ktorý sa nemal narodiť. Mala som pocit, že som tu navyše, ved aj tak ma každý ignoroval, ponižoval, nepotreboval, každý ma vždy nechal tak a ja som toľko krát cítila takú úzkosť z toho, že som si priala zmiznúť.
Jožko to zmenil, dodal mi sebavedomie a zmysel... Ale bojím sa, lebo práve teraz som si uvedomila ako na ňom lipnem, ako veľa znamená a že bez neho by som upadla znovu do nekonečného prázdna.






Bože, pred 23 rokmi si sa ma mohol opýtať či chcem prísť na svet. Odpoveď už vieš.
Neznášam to tu. Prečo si mi to urobil?
..............................
Ano, teatrálne konce sú moje.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.