close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

self-love

2. července 2018 v 16:37
Asi to bol sen... Všetko sa to vytratí z mojej mysli. A neostane z toho nič. Jedného dňa.
Ale teraz je to príjemné spomenúť si na to.

Musela som sa učiť, že existuje len prítomnosť. Žiadne zajtra nebude.
Respektíve nemusí byť. Len teraz som. Aj som sa naučila nemyslieť veľa do minulosti. Čo bolo bolo.
Výrazne menej premýšľam o budúcnosti a výrazne menej sa vraciam do minulosti.
Fakt žijem len tu a teraz. A je to lepšie pre moje duševné zdravie.

Monči sa ma pýtala tento víkend na rodičov a ja som si uvedomila, že aj o tom už toľko nepremýšľam a že aj s tým som sa naučila do veľkej miery žiť. Nechcem bývať s nimi, lebo prenášajú na mňa svoje nevyriešené životy, ale keď tam nie som, tak naozaj minimálne na to celé myslím. Aj na brata. Kedysi tí traja ľudia boli stred môjho vesmíru, teraz sú rodina, ktorú občas idem pozrieť, ale dištancujem sa viac menej od nich. Nie, že by mi ublížili alebo čo, alebo by som sa hnevala, to nie, len naozaj ma to nezaujíma, resp. nemám čas to riešiť, brat mi aj začne rozprávať dlhšie o sebe, ale mňa to už vážne nezaujíma, moja hlava to už neberie, nepotrebuje si naberať do seba nové informácie, lebo jediné čo ma zaujíma je či žijú a či sú spokojní, či sú v rámci možností ok. Tieto informácie mi stačia. Je to čudné, lebo fakt veľmi dlhý čas boli top ľudia u mňa, s bratom sme o sebe vedeli takmer všetko, rozumeli sme si, ale už to nie je... Rozmýšľa a žije iným spôsobom života, keby sme neboli rodina, tak by sme si nemali čo povedať. To neznamená, že ho nemám rada, len už na ňom nelipnem. A už mi je jedno čo si myslí o mne.

A musím spomenúť aj toho sprievodcu, lebo sa ma pýtal rôzne veci a pokecali sme sa úplne otvorene, ako sa dá len s človekom, ktorého vidíte prvý krát a asi aj posledný a môžete mu povedať všetko bez hanby.
Vravím mu, že už nie som tá istá osoba, ktorá som bola. Že by som kedysi nesedela v tomto vlaku a išla za niekým len tak, lebo mi napíše predpolnocou nech prídem. Ale stratila som hanblivosť, nabrala som odvahu a vravím mu, že nech to bude akékoľvek, bude to ok. Že možno to teraz budem ľutovať,ak to dopadne zle, ale ako 70ročná by som ľutovala, že som to neurobila, že som nenastúpila na ten vlak a nešla, lebo by vždy vysela nado mnou otázka, čo by bolo.

Fakt sa mi páči. Ale je to rozdielne ako Juro alebo Poliak. Páči sa mi takým reálnejším spôsobom. Že nebudem mlčať doma sa zožierať sa a čakať že niečo. Robím pre to niečo, a hlavne som sa snažila byť stále nad vodou. Síce už je to v prdeli, lebo...páči sa mi. To ako vonia. Páči sa mi ako chlap, z mäsa a kostí, nie len ako predstava. Moja hlava na jeho pleci, prepletené prsty, to ako sme zaspali vedľa seba.

Ale realita je taká ako vždy. Nič z toho nebude?, nič z nás nebude?, nájde vždy nejaký argument, a ja s tým neurobím nič, ničovaté nič, a to ma serie. Lebo mi s ním bolo naozaj dobre, a nepoznáme sa mesiac ani dva, je to príjemné sa s ním rozprávať aj ležať pri ňom, mať ho blízko, pozerať sa na jeho úsmev.
Chcela by som s ním zažívať také normálne veci, také bežné, ktoré prežívajú ľudia, keď sú spolu, chcela by som u neho spať, sprchovať sa s ním, jesť spolu, ísť niekde na výlet, objímať sa a smiať, sexovať , fajčiť mu...
Fakt sa mi páči. Priťahuje ma, jeho telo, jeho tvár, jeho energia, ktorá z neho ide.
Cítila by som sa s ním bezpečne. A dobre. Tak spokojne. Priadla by som pri ňom ako mačka.
Ale možno je to proste tak, som mladá, sme ďaleko od seba, možno sú tam aj iné dôvody, a to je to čomu čelím teraz, ale prisahám, že sa nemienim tým zožierať celé leto a ani potom, vážim si svoj čas aj svoje krehké zdravie.
Ak nebude chcieť, nechám ho ísť.

Je mi dobre aj samej, nepotrebujem pri sebe debilka ani nikoho nasilu. :)

Viac si vážim kamarátstvo, lebo to bola vždy vec, ktorá mi chýbala, keď som bola mladšia a teraz som taká šťastná za každého, hlavne za Jožka. Je to super mať s kým zdieľať všetko, rozprávať sa, ísť niekam, objavovať nové miesta a veci, to je na nezaplatenie. :) Kamaráti sú mega dôležití, lebo oni, tí praví ostávajú, aj keď všetko ostatné odíde.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.