Srpen 2018

25 y.o.

20. srpna 2018 v 14:12
Už deň mám 25 rokov.

Bola tu tá čo mi robí kurzy a že bude robiť aj iné cez jednu organizáciu u konkurencii a mne sa už nechce hádať ani hnevať. Hlavne hnevať. Lebo po prvé nikomu nemôžem zakázať robiť čo chce a po druhé vlastne o nič nejde. Neurčuje to či budem šťastná alebo nešťastná v živote.

Život sú okamihy. Je to prítomnosť. Najviac si to uvedomujem keď sa deje niečo zlé, ale najviac to žijem keď sú super časy.

Nemyslím si, že mám na výber. Veci sú tak ako sú... A ja som rada. Vlastne za všetko, aj za tie traumy aj za to, že to nebolo ľahké, naučilo ma to vážiť si viac... Nič nie je isté. Ani moji rodičia ani domov...nič. Viem, že raz príde deň, keď už nebudem môcť sedieť s rodičmi vonku na dvore a preto som len v tom okamihu. Nechce sa mi hádať ani nútiť niekoho do niečoho.

A možno aj tento obchod raz nebude a bude to ok, lebo príde niečo nové, nové veci striedajú staré a tak to má byť.

Raz sme hore raz dole, nikto nie je hore večne, na každého príde a to je tak. Nepotrebujem sa na nikoho zlostiť ani nepotrebujem aby mi niekto závidel ako povedala dnes ráno v autobuse známa. Že dáva fotky na facebook len aby to závistlivci videli. Ja na to kašlem. Nepotrebujem sa s takým zahadzovať.

Mám rada slobodu. To mi dáva táto "práca". A to je pre mňa asi najvzácnejšie... Vedieť, že nie som do ničoho nútená. Som slobodná a zariadim si deň podľa seba. Nie je to len o čakaní na víkend. Je to o výzvach a o tom, že každý deň môže byť iný. To je dobrý pocit.

Nič nie je dokonalé, všetko je také akési príliš reálne, žiadna rozprávka, proste realita, kde hovno smrdí a dúha nemá také sýte farby, tak jediné ako sa k tomu dá postaviť je to prijať a povedať dobre.